Malý človiečik,
a polovička z teba v ňom,
bezstarostne si poskakuje,
akoby bol lúčnym koníkom.
A ty mu vidíš v očiach,
tú nekonečnú radosť,
a nasávaš tiež,
a nikdy ho nebudeš mať dosť,
aj keď ti polezie,
poriadne na nervy,
neprestaneš ho ľúbiť,
až kým doznejú pohrebné zvony,
aj on ťa bude ľúbiť,
aj keď doznejú,
bude na teba myslieť,
vážiť si každú spomienku...
Komentáre