Hľadám svoj osud,
spýtavým pohľadom namiereným k dusným mračnám,
hľadám...
a snažím sa vyčkať koniec,
alebo aspoň nejakú zmenu.
Sám,
ako na chladnej
mramorom vydláždenej
podlahe pohodená kancelárska spinka,
s ku kosti zmoknutou hrdosťou,
sa snažím kráčať po ceste,
zaborený v bahne po kolená,
každý krok je smrteľne rovnaký,
cieľ v nedohľadne.
Dažďové kvapky - arogantný poslovia smrti,
zlievajú sa na mojej zvráskavenej tvári,
s mojimi zúfalými slzami,
v plytký potok
chladnej magmy nevypočutých výčitiek.
Postupne nasycujú,
tú biednu pažravú zem,
klopkaním odpočítavajú,
žalostné chvíľky môjho utrpenia
určených mojím bytím.
Opustený
10.07.2007 22:24:00
Komentáre
pridám pár písmeniek,
Ďakujem za pripomienky,
xi a arogantní poslovia smrti :))
Áno