Rozhliadam sa medzi ľuďmi,
blízkymi aj vzdialenými,
mladými aj starými,
a s ohluchnutými ušami,
sťaby zapečatenými mušľami,
nepočujem nič a
sledujem gestá,
rýchle aj pomalé,
vystreľujúce z centra univerza-
-z ľudskej duše.
Ako chladné kométy,
ako horúce iskierky,
čo na koberci rýchlo hasnú,
ako detský smiech,
keď dieťa sa smeje.
Úprimnosť
23.02.2007 06:07:08
Komentáre