Tak ako trysky,
jedna z druhej,
rastú k nebu,
odolávajú noci chladnej.
Vztýčená náruč,
v ústrety hviezdam,
ochotná objať,
každého kto je sám.
Tichučký prúd
tej rieky pokojnej,
sa hrá s mesačným svitom,
tej luny záludnej.
Posledné okno
zhasína mŕtvo,
a s nocou dnešnou,
lúčim sa mĺkvo.
Útočisko
24.03.2007 07:10:00
Komentáre