Ležím na dne svojej súkromnej studne,
slnko už zapadlo je tu tma a vlhko,
pár potkanov mi obhrýza nohy verne,
ťažkým vzduchom pridusený snívam sladko,
o tom ako mi pomocnú ruku podávaš,
v súcitných obavách sa pre mňa trápiš,
ako milo sa na mňa usmievaš,
o tom ako ma zachrániš.
Ale v najlepšom sa prebúdzam,
vidím že tu už dávno nie si,
a asi si tu ani nikdy nebola,
na tvojom mieste vidím
len pár mŕtvych hviezd
na modrej výstelke nebeskej rakvy,
bojím sa že už sa nedočkám,
dobrej duše ktorá ma vytiahne.
Kaluž mojej krvi mi srdce chladí,
a svoje omyly si uvedomujem,
čoskoro už vyjde slnko,
snáď pôjde niekto okolo mojej opustenej studne...
Odvrátil/a sa od plytkého šťastia
06.05.2007 08:10:00
Komentáre
tvrde
Ja ti ani neviem ;-)