Zelená tráva potichu vädne,
a na vysmädnutú pôdu,
nepadne ani kvapka vody,
čo by rozvírila
žalostnú vrstvu prachu.
Niet toho prstu
čo by doň zahrabol
aspoň malý jarok nádeje,
navždy tam ostanem
uväznený.
V truhle vlastného strachu
a samoty, beznádeje
a krachu vôle.
Asi tu umriem,
aspoň je tu relatívne teplo a pokoj...
Čakáreň
24.04.2007 16:50:00
Komentáre