Som ako malé decko,
snažím sa zastaviť moment,
ale čas je neúprosný,
každá chvíľa mi preteká
medzi prstami ako jemný piesok,
a ja som len ako malé decko,
čo sa ho snaží zovrieť,
a zobrať si ho domov.
Som ako samovrah,
stojaci na okraji útesu,
ktorý už aspoň dvadsaťtrikrát skočil,
a skáče stále znova,
zažíva plynulo za sebou nasledujúce
momenty strachu.
Ponorený niekde hlboko
v rozbúrenom mori,
uväznený v bezodnom oku nekonečného tornáda.
Som ako horiaci papier
čo nikdy nezhorí,
som ako stará budova
ktorú vyhodili do vzduchu,
som ako vyschnutý plod,
ktorý niekto odtrhol, len tak pre okrasu.
Jediné čo existuje je prítomnosť,
ktorá neustále uniká
a zanecháva len neurčitú,
na bavlnenom plátne rozpitú špinavú machuľu,
len ilúziu existencie a nič viac.
Dynamické nešťastie
16.12.2007 23:20:00
Komentáre