Veril som v krásu kvetu,
jeden nádherný som objavil,
naivne som privoňať chcel mu,
no zblízka nepríjemne prekvapil.
A ja som napriek tomu,
ďalej sebaklamu veril.
Držal som si odstup,
a malú nádej v duši živil,
s každým západom slnka veril,
že práve tá jedna slnečnica,
sa ku mne otočí,
aspoň kým bude tma.
Tá zhubná túžba ma už neotročí,
vytrhol som tie lekná parazitné,
a plavím sa nezadržateľne,
po čírej a rovnej hladine,
k slnku vychádzajúcemu,
teplo hrejúcemu,
moje hladké čelo.
Už viem,
dnes bude lepšie než bolo včera.
Čerstvý vzruch v mojom niekedy zabrzdenom mozgu
22.07.2007 02:12:00
Posledné precitnutie
Komentáre
optimista
:-)
Hmm