Zvnútra mi trhá srdce,
na milión kúskov,
balancujem na hranici
tesne pred výbuchom osobnej bolesti,
ktorá nikoho nezaujíma
a rebrá z posledného,
bojujú s neznesiteľným tlakom.
Každej hlúposti
sa chytám ako poslednej slamky,
každý hlúpym vtipom
nasadím silenú masku klauna,
len aby som nedal najavo utrpenie,
už mi je z toho zle.
Snažím sa nespadnúť z útesu,
zúfalo škrabem,
tými krvavými pahýľmi,
čo mi ešte ostali z prstov,
cítim klaustrofobickú úzkosť,
krvavou hrudou,
čo mi ešte ostala zo srdca.
Osudné slzy pod rúškom tmy
19.05.2007 07:01:32
Komentáre