Zostal som sám,
a chladná atmosféra,
je mojím jediným
spoločníkom.
Už si nič neprajem,
nič si nenamýšľam,
len si sypem na hlavu
zošedlý cigaretový popol.
Rukou si zakrývam
tú časť tváre
na ktorej sa ešte zračí smútok,
jedinú časť kde sa ešte zračí
cit.
Moje myšlienky sa
sústreďujú len na jedno jediné...
s otvorenými ústami dokorán
sa snažím ešte nasať
aspoň trocha kyslíka,
čo by mi do duše
vdýchol aspoň trocha optimizmu,
a nádeje.
Zaspávam.
A budím sa na to,
že mi je strašne nevoľno,
a že sa cítim nahovno,
a niekto mi oblial hlavu vodkou,
a niekto mi ogrcal nohy,
aj keď som zúbožený,
smradľavý a ogrcaný,
aj tak vidím pri sebe
spiacu hlavu kamaráta,
a tak prichádzam na to,
že nie som sám...
Komentáre