Píšem ti trápnu správu, vyznanie,
a dúfam že cítiš to čo cítim ja,
so stručne vyloženým srdcom ako na tanieri
čakám či dáš palec hore alebo dole,
či do mňa bodneš alebo mi podáš ruku,
a modlím sa,
asi prvý krát v živote sa naozaj modlím,
aby aspoň toto vyšlo,
keď predtým som už posral tri dni,
tým čo som urobil,
a stovky dní,
tým čo som neurobil,
a dúfam že cítiš to čo cítim ja...
Odpoveď sa vracia a nesie zlé správy,
darmo som dúfal,
tak veľmi som sa mýlil,
palec klesol dole,
a oštep bodol priamo nad žalúdok,
až mi bolo nemožno vystrieť sa,
a brániť sa tej bolesti,
a neostáva mi nič iné,
len blúdiť zhrbený,
kým nenájdem svoj osud,
prepáč že som strácal tvoj čas,
prepáč ak ťa ešte niekedy ostrieka krv
z mojej krvácajúcej hrude.
Trpko bolestivá naivita
27.06.2007 22:35:00
Komentáre
asi to nebolo venované čitateľovi, ale konkrétnej osobe,